„Vybrali ste sa po červenej? To ste sa zle vybrali, musíte ísť posriadny kus späť a potom po modrej…modrá je dobrá“ nie toto nie je zhodnotenie vnútropolitickej situácie. Len jedno dobre myslené konštatovanie zo sobotného výletu na bicykli. Ale pekne po poriadku.
V piatok volá mekelle Palovi: „Nejdeme na bike? Mám chuť na taký menší výlet…“ Chvíľu zvažujú, kam ich kolesá a pedále zavedú – na hrádzi avizovali policajti „raziu“, zas sa tam stala nejaká nehoda. „Na Kolibu sa nejak necítim, dajme si čosi ľahšie,“ vraví mekelle Palovi. „OK, poďme na Devín,“ nachádza Palo riešenie…
Cesta na Devín začína dosť vražedným stúpaním na sídlisko Dlhé diely, ale potm už je to pohodičkový výlet po lese (teda až na ďalšie vražedné stúpanie asi v polovici cesty) – ideálny sobotný výlet. Tentoraz im však čosi bezbolestné nebolo súdené…
V sobotu mekelleho a Pala zrejme totálne ovládol zmysel pre dezorientáciu – cestou na Devín najskôr zle odbočili, a točili a točili, až sa po polhodine ocitli takmer na začiatku cesty – v Karlovke. Ale, to je sranda, ako sme zablúdili, poďme to skúsiť opäť cez les, nebude predsa problém dostať sa na Devín, vraví Palo a tak sa vydali hrdinsky ďalej, cestou dokonca narazli na turistickú značku odkazujúcu na Devín, neskôr sa však modrá stratila a tak šli červenou…aby nakoniec po viac ako hodine cesty skončili v Dúbrake. V priebehu cesty mekelle aspoň 10x povedal: Ak ešte raz zablúdime, kašlem na celý Devín, z najbližšieho známeho miesta idem domov! Ale čo na tom, z Dúbravky sa opäť vybrali na vysnívané miesto. Po ďalšej hodine šliapania tam nakoniec šťastne dorazili, udreli dve kofoly a tatranku…
To by bola nuda, keby to takto skončili vraví si počasie a začalo liať ako z krhly. Keďže sú mekelle s Palom drsní chlapi, napriek bubnujúcim kvapkám sa vybrali domov. Na krásnej, ideálne rovnej ceste mekelleho napadla zhubná myšlienka: Nezabudol som na stole telefón?
Siahol do zadnej kapsy, ktorá bola podozrivo prázdna..mekelle pribrzďuje…zodrané plášte kĺžu po vode…mekelle stále nezdravo nahnutý dozadu stráca rovnováhu…nakláňa sa dopredu…aby nakoniec skončil ako hadia žena poskladaný na zemi a bezpochyby elegantne vpletený do bicykla.
„Benita ťa zabije “ znalecky konštatuje Palo: Už ťa nikdy nepustí na bicykel…
Ale čo, dobré je to, vraví mekelle sumarizujúc – rozbité pravé koleno, narazené ľavé zápästie, rozdrápané ľavé stehno a lýtko a narazená kľúčna kosť…
Nemáš tú ruku zlomenú? pýta sa pre istotu Palo.
Ale nie, môžem s ňou hýbať…síce, to som mohol aj pred tromi rokmi odpovedá mekelle a tak sa veselo pobrali domov…
Prečo mekelleho Benita nechce púšťať na bicykel? Čo sa stalo pred tromi rokmi? O tom niekedy nabudúce…
