Ako som už písal, večer sa nám s Palom podarilo doraziť do stanového tábora. Večer bol krutý – nálety stád zdivočelých komárov nezastavilo ani jedno regulérne balenie prípravku, ktorý Vás zaručene ochráni pred komármi a iným lietajúcim hmyzom! Pri ohni sa mi podarilo porezať sa na Palovom noži (kto mal vedieť, že bude taký ostrý?:))))… Naštastie sme boli po tých 75 kilometroch bicyklovania v slnečnej páľave dostatočne unavení a trošku sme si pomohli fľašou nejakej ohnivej vody, či čo to bolo, takže sme sa čoskoro pobrali spať. Teda mysleli sme si, že sa poberáme spať. Uložili sme sa totiž na zrejme najštrkovitejšiu časť štrkovej pláže. Karimatku sme si nebrali, lebo „Kto sa bude vláčiť s takou zbytočnosťou„. Výsledok je zrejmý – absolútne sme sa nevyspali::)
Pred odchodom som si všimol nádherne roztečené sklenenú fľašu. Zohol som sa, že si ju lepšie obzriem. V momente, ako som sa jej dotkol, som zistil, že fľašu len pred malou chvíľou vytiahli z ohňa:))
Cesta späť prebehla bez väčších komplikácií až po Vojku. Pár kilometrov za ňou sme stretli búrku aj s krupami. Pršalo tak husto, že sme nedovideli na druhý breh Dunaja, k tomu sa pridal „decentný“ protivietor. Keďže sme s Palom statoční cykloveteráni, ktorí si radi vychutnajú cykloútrapy, nevzdali sme sa a rýchlosťou asi 10-12 Km/hod. sme sa blížili k Bratislave, kam sme nakoniec šťastne dorazili.
Súhrn:
Cesta: 158 kilometrov
Čistý čas jazdy: 7 hodín
Priemerná rýchlosť: 22 Km/hod.