Osud a moji nadriadení tak chceli, že tento týždeň trávim na školení v Budapešti. Do mesta sme dorazili menšia skupinka Slovákov a Čechov – ako sa zakrátko ukázalo zásadným problémom bola naša neschopnosť dohovoriť sa po maďarsky. Obyčajná kúpa lístkov na metro nám zabrala takmer pol hodiny. V okolitých trafikách na otázku, či hovoria po anglicky vždy len zamietavo pokývali hlavou. Vrchol nášho snaženia zrejme predstavovala snaha kolegyne vysvetliť predavačke:
„Predali ste nám zlé lístky, žiadam vás, aby ste nám vrátili peniaze!“
Pochopiteľne to v rozčúlení hovorila po slovensky:))