Do tuhého začalo ísť v stredu. Nádej na včasný odchod z práce, v pokoji sa zbaliť, sa ukázali byť plané. Keď som naveľa naveľa skončil s výrobou, bolo NEVYHNUTÉ, aby som sa ešte vrátil do kancelárie, takže nakoniec som sa domov domotal horko-ťažko až okolo deviatej večer. Keď som skončil s balením a chystaním vecí, do budíčka ostávalo čosi cez päť hodín.
Cesta do Mikuláša
Raňajší budík som poslal do horúcich pekiel, ale ako vidieť na obrázku, optimizmus a a chuť do života mi nechýbali.
Cestou na vlakovú stanicu som spôsobil šok dvom mladíkom očividne na ceste z nejakého flámu. Okolo pol piatej ráno neverili, že môžu stretnúť cyklistu v plnej poľnej. Ešte väčší šok im spôsobila odpoveď na otázku:
„Prosííím ťa, nehnevaj sa, ale kam ideš s tým bicyklom?“
„Do Tatier,“ znela odhodlaná odpoveď. Čo na tom, že som vynechal časť o tom, že do Tatier sa poveziem vlakom?:)
Na stanici sme zistili, že nik nezaspal a výlet sa môže úspešne začať. „V priebehu cesty vlakom, ani v cieľovej stanici – Liptovskom Mikuláši sa nič mimoriadneho nestalo,“ povedal by Kefalín. „Ale čoskoro sa stane,“ dodal by major Terazky. Cesta Ondrašovou, Liptovskou Sielnicou či Matiašovcami prebiehali tak nudne pohodovo, že sa režisér život rozhodol pre dramatický zvrat.
Demolition Man zasahuje
Keď nezabralo šliapanie na Zuberec (760 m.n.m.). Musel zlom prísť v zjade dlhou prehľadnou a hlavne pomalou zákrutou tesne pred Habovkou. Majovi zazvonil mobil, zdvihol ho, zľahka pribrzdil, Palo to videl, pribrzdil, ja som už len videl, že buď seknem na brzdy alebo zrámujem Pala a možno aj Maja. Nuž sekol som. Výsledok? Zlomený roh na riadidkách, vykryvené sedadlo, odstrelené predné svetlo. Nestačí? Tak narazené identické miesto, ktoré som si svojho času zlomil na ľavej ruke, decentný pendepon (alebo sa to volá koňar?) na ľavom stehne. Čosi podobné na pravom ramene a pôvabne pohmoždená oblasť pravého ramenného kĺbu. Našťastie sa to dalo rozchodiť, či vlastne rozbicyklovať, ťakže nebyť sedadla, ktoré sa mi vďaka vykryveniu nešportovo pchalo do zadku, došli sme do Nižnej v maximálnej pohode. Určite chcme poďakovať organizátorom z Cykloklubu Nižná, ktorí sa obetavo chytili príležitosti opraviť sedadlo a tak ma pre cyklotúru zachránili, respektíve môj zadok:)
