Na Hodokvas sa mi nakoniec podarilo doraziť až okolo piatej. Odbočil som tak ako minulý rok, nikto ma nezastavoval, sekuriťák mi ešte ukázal kde môžem zaparkovať, pár metrov vedľa hlavného vchodu. Až neskôr som zistil, že parkovisko sa presunulo. Dnes teda zaparkujem tak ako sa má. Po vystúpení z auta ma „prekvapila“ dlhočižná rada. Lístky za pásky vymieňali zase iba 2-3 ľudia, takže to bola rada na minimálne polhodinu (od oficiálneho parkoviska to možno išlo rýchlejšie). Našťastie však traja sekuriťáci dostali vynikajúci nápad, podišli nabok k autu a náramky začali vymieňať za lístky tam, takže som bol vnútri ani nie za 5 minút. Škoda, že na takýto nápad nedokážu dôjsť organizátori festivalov a nechajú svojich návštevníkov čakať v dlhých radách a tlačeniciach.
Naša prvá návšteva smerovala k stánkom s občerstvením, kde nám takáto milá teta načapovala pivko:
Zaujímavé bolo, že sa čapuje pivo Budvar (biele 25, čierne 30,- Sk), väčšinou z pípy Zlatý bažant alebo Corgoň, do pohára Veľkopopovický kozel:-). Smäd však zahasilo a išli sme kuknúť Horkýže Slíže:
Zahrali svoj klasický festivalový program, akosi však bez svojej obyčajnej energie a kopca vtipných hlášok. Po Slížoch som nakukol na mladú talentovanú skupinku Vetroplach a potom som sa presunul na Moimír Papalescu & The Nihilists:
Po dlhšom počúvaní boli Nihilisti akýsi jednotvárny, tak som sa presunul na hlavné pódium, kde akurát začínala Zóna A. Nestarnúca slovenská punková legenda odohrala svoju hodinku a rozohriala publikum na nasledujúcich Die Toten Hosen. Nikdy by som nepovedal, že 30-ročná nemecká skupina dokáže prilákať toľko ľudí. Keďže vzduchom lietali poháre s pivom, sledoval som koncert radšej z diaľky:
Najviac sa mi asi páčila prerábka Should I stay or should I go od Clash, naživo to bolo vážne mäso. Toten Hosen nerozdávali cukríky Campino, tak sme sa išli najesť do bufetov. Priaznivcov punku síce nebolo toľko ako minulý rok keď vystupovali Exploited, ale dali sa vidieť, jeden dokonca tancoval v disko stane Fun Rádia:
Zastavil som sa aj na Chóre Vážskych muzikantov a na vedľajšom pódiu, kde hrali Arabi z Francúzska Rachid Taha. Ľudia sa nich celkom bavili, taká arabsko-rocková tancovačka. Na minuloročných Hajdamaky z Ukrajiny sa však nechytali. Celkom dobrý set odohrali aj švédsky Clawfinger a na záver som si dal vynikajúce Tornádo Lue a niekedy o pol druhej som sa presunul domov, vezúc mojich nadrbkaných kamarátov.
Okrem vystúpenia rôznych skupín boli k videniu aj tanečnice z Lúčnice, tu je aspoň jedna tanečnica lúčna (hokomidus floverus):
Boli tam aj zapletané vrkôčiky:
alebo aj vytŕčajúce tangovice:
Mňa však asi najviac potešila táto upratovacia čata:
Pekne to tam priebežne čistili, za čo im veľmi pekne ďakujem a dúfam, že sa ani dnes a v sobotu nepokazia. Inak bol terén po celotýždňovom pršaní pomerne dobrý a suchý, dali sa však nájsť aj takéto nerovnosti:
a nejedny topánky zdobilo blato:
Na výdaji lístkov je pripravené provizórne drevené pódium, keď však náhodou začne pršať, takéto drevené dosky by sa hodili aj na miesta kde sa koncentrujú ľudia, ako napríklad pri vstupe, kde sa kontrolujú náramky, lebo inak tam bude samé blato. Hlavne keď sa človek nepozerá pod nohy a snaží sa prečítať, čo to má tá dievčinka napísané na brušku:
No tak ja utekám do Pezinoku:-)
Ďalšie fotky z Hodokvasu 2005 – piatok, sobota. A tu sú fotky z Hodokvasu 2004 – stvrtok, piatok, sobota, alebo z ročníka 2003 – stvrtok, piatok, sobota.