Narodila sa nám malá Anetka. Bolože to radosti v našej domácnosti. Vzal som si dovolenku, aby som bol prvé dni s mojimi dievčatami. Mladšej aby som pomáhal zoznamovať sa s miestom zvaným svet. Staršej, aby som pomáhal so všetkým, s čím jej pomôcť môžem. Ako vieme, príroda rozhodla, že s niektorými vecami muž jednoducho nepomôže:))
Teraz si predstavte, že by pár dni po návrate s pôrodnice Benita oznámila, že odchádza. Že je to len na pár dní, že dostala výhodnú pracovnú ponuku. Nechápal by som. Že ide do Japonska točiť reklamu na neviemčo? Nechápal by som duplom. Že popri tom skočí z padáku ako Ján Čarnogurský a celé si to natočí?:)) Veď si to pozrite:)
Dúfam, že už je každému jasné, že ide o žart. Benita nikam nešla. O Anetku sa stará 24, miestami 25 hodín denne. A stará sa vzorne a s láskou. Som šťastný, že moja (naša) Anetka má práve takú mamu akú má:)))
Až mi je niekdy smutno, keď si uvedomím, že nie všetky deti majú to šťastie, že sa o nich rodičia môžu alebo chcú postarať. Zároveň si vravím – klobúk dolu pred všetkými, ktorí to dokážu:))
A odpoveď na úvodnú otázku? Podľa mňa neexistuje:)