Michal Hvorecký toť pred pár dňami spomínal na detstvo, na leto 1989. Po prečítaní textu sa mi na chvíľu spravilo clivo – vybavili sa mi viaceré spomienky na detstvo. Chute, vône, rituály, ktoré sa už nevrátia. Tu je prehľad vecí, ktoré si spájam s detstvom:
Kofola – nemám na mysli nápoj, ktorý keď miluješ, nie je čo riešiť. nápoj, ktorý o sebe hrdo tvrdí, že je originál Kofola. Ja si spomínam na nápoj, ktorý nebol sladkastý a hnedý, ale bol cítiť po káve a farbu mal tmavú, snáď až čiernu. Prisahám, že ak by začali predávať Kofolu originálny originál, ktorá by bola identická s kofolou môjho detstva, kupoval by som ju.
Odznaky – neviem, ako vy, ale u nás sme si odznaky v hojnej miere vyrábali sami. Pionierske a iskričkové sa nám totiž nosiť nechcelo a inak sa dali odznaky kúpiť len na kolotočoch, pričom zožrali významnú časť vreckového. Odznaky sme si vyrábali z kovových vrchnákov od fliaš, ktoré mali zvnútra priehľadný plast. Odznak teda vznikol, ak ste uložili vrchnák –> tričko –>obrázok –> priehľadný plast. Pamätá si ešte niekto na tento inovatívny príspevok vedecko-technickej revolúcii?:)
Prázdne plechovky – šťastnejší z nás sa dostali k prázdnym plechovkám od coca-coly či fanty. Kto ich mal, bol frajer, kto si z plechovky spravil napríklad stojan na perá, bol ešte väčší frajer. Sranda, že sa nepamätám, že by v tom čase čo len jediný človek disponoval plnou plechovkou koly 🙂
Céčka – obyčajné, priehľadné, fosforové, v bublinkou, géčka, paragrafy, rybičky… jednoducho céčka. Bol to fenomén. Cečka sme menili (boli stanovené fixné kurzy) prípadne sme o ne hrali – každý súťažiaci hodil svoje céčko k stene, koho céčko bolo najbližšie, ten si vzal všetky, ktoré boli v hre.
Dovolenky s ROH – chatu ani nič podobné sme nemali, polovica starých rodičov žila tak ak my v Bratislave. Aj preto nám letné dovolenky manažovalo Revolučné odborové hnutie. Takto sme obehali takmer celé Československo. Kolektívne dovolenky z duše neznášam, ale na toto mám milé spomienky. Jediný zahraničný pobyt za celé detstvo bol týždeň v Bulharsku. Lietadlo, ktoré tam letelo po nás uniesli do Turecka. Vtedy som to bral tak, že sme sedeli v zlom lietadle.
Časopis Elektrón – verný spoločník od druhého stupňa základnej školy. Miloval som komix, ktorý bol na predposlednej stránke.
Zmrzlina – fičákom bola mrazená ovocná drť, kopa-kofa a jej punčová variácia, na ktorej názov si nespomeniem.
Bicykel – zabudnite na horské, trekové a ktovie aké monštrá s odpruženou vidlicou a kotúčovými brzdami. Akúkoľvek trasu hravo zvládnete na skladačke, prípadne na BMX. Pamätám si ako som na nezničiteľnom BMX v priebehu jedného dňa 2x absolvoval trasu Bratislava-Malinovo a späť (spolu odhadom 80 kilometrov). Väčšie bicyklové utrpenie som zažil až v dospelosti, keď som dostal príležitosť otestovať dedinskú Ukrajinu.
Farebný televízor – predmet mojich túžob 🙂 Doma sme mali až do roku 1989 televízor, ktorý sa myslím volal Elektron 75, pričom číslo odkazuje na rok, kedy ho zrejme začali vyrábať. V lete 89 domov prišiel sovietsky farebný televízor Rubín, ale na ňom sme museli tak často meniť súčiastky, že nás čoskoro opustil.
Pioniersky tábor – ak sa dobre pamätám, tábory som absolvoval dva, pričom jeden som opustil približne po desiatich hodinách v tábore s horúčkou zľahka cez 40 stupňov. Druhý tábor prebehol bez komplikácií nebyť zákernej otázky na konci pobytu. Vedúci táboru chcel vedieť, či sa nám páčilo. V tom čase som netušil, že otázka je len formálna a tak som na plnú hubu povedal, že som bol celý čas hladný, lebo porcie boli primalé. Nasledovalo psychologické čistenie (prázdneho) žalúdka, pri ktorom som nadobudol pocit, že kvôli môjmu zlyhaniu určite nedokončím základnú školu.
Gofry – jedlo, ktoré som prvý raz zažil na dovolenke na XXX Duchonke a okamžite som si ho zamiloval. Ako dieťaťu mi gofry prinášali zážitok z jedenia čohosi exkluzívneho. Na dovolenke by som gofry najradšej jedol od rána do večera, pretože po návrate domov som na najbližšie gofry musel čakať približne presne rok do najbližšej dovolenky.
Akčné filmy – keďže sme nemali doma video, bol som odkázaný na sledovanie filmov zo západu u šťastnejších kamarátov. Možno aj preto mi utkvel v pamäti film Piráti 20. storočia made in USSR:) To vám raz jedna sovietska loď viezla gigantickú zásielku ópia na lekárske účely…
Sobota na záhrade – mali sme maličkú záhradu v Záhorskej Bystrici. Ak to dovolilo počasie, každú sobotu sme z Petržalky vyrazili na cca hodinovú cestu autobusom do Záhorskej. Z konečnej to bola slabá pol hodinka do strmého kopca. „Na panskom“ sme ostávali kým bolo svetlo. Za tie 4 paradajky a 3 mrkvy ročne to stálo za to:)
Nedeľný obed – dodnes som nezistil, či na to bol nejaký zákon alebo aspoň všeobecno-záväzné nariadenie Miestneho občianskeho výboru. Nedeľu čo nedeľu sme mali kura s ryžou a kompótom alebo rezne so zemiakmi a uhorkami (ja som si vždy vymodlil kompót). Pamätám sa na moment, keď som po dlhých rokoch tohto nedeľného rituálu dostal na tanieri niečo iné – bol som šokovaný:)
Na aké zaujímavosti z detstva si spomínate vy?