Zimný výstup na Gerlach nám vyšiel až na tretí prvý raz. Vrátim sa však k druhému pokusu vyšliapať na najvyššiu horu Slovenska, ktorý sa skončil na parkovisku pod Sliezskym domom. Pršalo a bola hmla. Podmienky sľubovali trápenie počas výstupu a vysokú pravdepodobnosť, že sa hore vôbec nedostaneme. Horskí vodcovia preto odporučili odložiť výstup.
Ako to však býva, každý koniec je začiatok niečoho nového. Štyria sme sa rozhodli využiť to, že sme už v Tatrách, na nejaký menší výlet. Zvažovali sme viaceré varianty. Nakoniec zvíťazila turistika Starý Smokovec – Teryho chata. Najvyšší vrchol Slovenska (2 654 metrov nad morom) sme tak nahradili za našu najvyššie položenú horskú chatu (2 015 m.n.m.) Vďaka naprd počasiu sme mali aspoň jeden benefit – bežne plná turistická trasa bola v podstate ľudoprázdna.
Cestou na Hrebienok sme ešte medzi kvapkami dažďa občas prehodili vetu na tému „na Hrebienku sa možno otočíme a pôjdeme späť“. Hore však dážď ustal a tak sme popri Studenovodských vodopádoch pokračovali smerom na Zamkovského chatu. Cesta bola relatívne suchá. Občas aj vykuklo slniečko alebo aspoň kúsok belasej oblohy a odhalil sa niektorý z okolitých končiarov. Od chaty už nastúpil mokrý a zľahka klzký sneh. V kombinácii s opätovne nastupujúcou hmlou „ideálne“ turistické kombo. Ale, ako sa vraví – v peknom počasí si vyjde na túru kde-kto. Na škaredé treba… no, povedzme, že pár odhodlaných blbcov 🙂
Na Teryho chate sme sa zohriali pri výbornej cesnačke a megaskvelom horalskom čaji (s tajnou receptúrou a bez alkoholu :)) Od chaty je väčšinou krásny výhľad do Kotliny Piatich spišských plies a na okolité štíty. Vďaka oblakom a hmle sme videli viacmenej prd, ale nakoniec sa počasie nad nami zľutovalo a ako vidno na fotkách, čo-to sme videli.