Je sobota popoludní a som na ceste do Tatier. Cieľ je jasný – zimný výstup na Gerlach. Cestou ma „poteší“ správa z Popradu: „Zas to skúšaš? Pre množstvo mrakov Tatry nie je vôbec vidno.“ Celkom ma pri čítaní tých slov zamrazí. V tej chvíli mám totiž za sebou dva neúspešné pokusy vyjsť hore.
Prvý výstup na Gerlachovský štít (2 654 m. n. m.) skončil kdesi pri Trenčíne. Zastavil ma stručný telefonát: „Nikam nejazdite, vyhlásili tretí rizikový stupeň. Počasie nás hore nepustí.“ Nakoniec som bol rád, že som v Trenčíne vystúpil a vrátil sa do Bratislavy. Predpoveď počasia pre Tatry hlásila silné víchrice a sneženie. Víkend v Tatrách mal nakoniec tragickú dohru – v kopcoch sa uvoľnila lavína, ktorá zasypala skupinu skialpinistov, jeden zahynul.
V rámci druhého pokusu, ktorý sa uskutočnil o dva týždne neskôr, som sa dostal o kúsok ďalej. Tesne pod Sliezsky dom. Vzhľadom na hustý dážď kombinovaný s hmlou naši horskí vodcovia odporučili výstup odložiť. Vtedy sme si spravili aspoň náhradnú túru na Teryho chatu (2 015 m. n. m.).
Michal, môj spolupútnik, však cestou do Tatier rezolútne vyhlásil, že by bolo nespravodlivé, keby nám výstup opäť pokazilo počasie. Ako sa neskôr ukázalo, spravodlivosť, či povestné božie mlyny melú síce pomaly, ale isto. V deň výstupu sme mali gýčovito belasú oblohu a oblaky ako z katalógu nebeských baránkov.
Ráno o šiestej sme sa s naším horským vodcom Dušanom z Mountain Pro Guiding stretli na parkovisku v Tatranskej Polianke, odkiaľ nás terénny taxík odviezol k Sliezskemu domu. Tam sme vyfasovali helmy, sedáky, mačky, cepín, lavínový vyhľadávač a sondu.
Vyrážame krátko pred pol siedmou ráno. Cesta ubieha pomerne rezko, stíhame sa však kochať vychádzajúcim slnkom. Prestávky Dušan obohacuje o detailný výklad toho, čo práve môžeme vidieť.
Po hodine a pol prichádza náročnejší terén a tak si dávame prestávku. Počas toho zisťujem, že mám akýsi vlhký batoh. Nie práve nadšený odhaľujem príčinu – počas cesty mi do ruksaku veselo vytekal vak na vodu. V tej chvíli sa nedalo nespomenúť na vetu predavačky, ktorá mi odporučila práve tento model. Keď som vyjadril pochybnosť, či mi v ruksaku nemôže vytiecť, presvedčivo kontrovala: „Ešte nám ho nik nereklamoval, používam ho aj ja, funguje perfektne.“ Nuž, tak vždy musí byť niekto prvý. Ľahší o nachystaný čaj zisťujem, že totálne „naliate“ sú náhradné rukavice, čiapka. Našťastie mi Michal požičal svoje rukavice.
Predtým, ako sa pustíme ďalej, si nasadzujeme mačky, prilby a cez sedáky si nás Dušan viaže na lano. Ak som aj pri zápiskoch iných turistov čítal, že cestou na Gerlach sa človek „potkýna“ o iných turistov, my sme mali šťastie. Zrejme aj preto, že sme výstup absolvovali v zime, sme za celý čas len z diaľky videli jedného skialpinistu so psom a neskôr z blízka jedného zvedavého kamzíka.
Z Batizovskej doliny cez tzv. Batizovskú próbu sme došli do Batizovského žľabu. Posledný úsek bol aj vzhľadom na terén najnáročnejší, ale zároveň najkrajší. V niektorých momentoch nám pri výstupe pomáhajú reťaze (prázdne skoby dokazujú, že ich tam v minulosti bolo viac) a železné schodíky – kramle. Dušan udáva tempo a v pravidelných intervaloch nás necháva trochu vydýchnuť. Zadýchaní sa kocháme výhľadmi. Krása.
Samotný vrchol je už len povestná čerešnička na torte. Prichádza ďalší Dušanov výklad, povinné fotenie, aby na po jeho skončení obloha zatiahla mrakmi. Idem sa napiť čaju v náhradnej fľaši a Dušan len upozorňuje: „Pozor, nech sa ti nešmykne.“… v tejto chvíli je každému jasné, že sa mi fľaša šmykla a poskakujúc z výšky 2 654 metrov nad morom zmizla niekde dolu (cestou späť po nej úspešne pátrame, len čaj miesto plus-mínus 30 stupňov balansuje niekde tesne nad nulou:))
Cesta späť má rovnakú trasu. Prechádzame Batizovský žľab i Batizovskú próbu. Dlhšiu prestávku si dávame pri Batizovskom plese (1 884 metrov nad morom). Po deviatich hodinách prichádzame unavení a vyzimení späť na začiatok na Sliezsky dom. Horúca kapustnica a pollitrový „horalský čaj“ snáď nikdy nechutili lepšie.
Poznámka na záver: Na Slovensku sa zvykne radšej mlčať, než by človek niekoho pochválil. Po skúsenostiach s kanceláriou horských vodcov Mountain Pro Guiding môžem povedať, že ich prístup bol maximálne profesionálny – či už to bola komunikácia týždne pred akciu, výcvik, ale aj samotný výstup na Gerlach. Už dnes viem, že ak v Tatrách pôjdem na nejaký náročnejší trek, určite sa na MPG a konkrétne na Dušana obrátim. A ak sa ubytujem v Novej Lesnej, určite sa pôjdem najesť do Koliba Tatry🙂