Sobota bola tretí a zároveň posledný deň na Hodokvase:
Tak ako každý rok, ani tento rok som nestihol skupinu s najzaujímavejším názvom Vyjebaní melancholici. Zobudil som sa naobed, slnko pieklo ako bláznivé a sobotňajší Hodokvas som začal Slobodnou Európou, ktorá odohrala vynikajúci koncert a celý kotol si zaspieval, že analýza dokázala hovno. A keď som sa včera zaujímal, ako je to s Whiskym a alkoholom, odpoveďou mi bola pesnička pre pamätníkov Stará Sladovňa alebo Pivo. Chutilo mu:
Po Slobodnej Európe som sa presunul na hlavné pódium, kde hrali Le Payaco. Čo si pamätám z ich predchádzajúcich vystúpení, teraz boli akýsi nemastní-neslaní. Nielen sekuriťák sa na ich vystúpení nudil:
O šiestej zahrali Karpatské Chrbáty, pesničku Krstný tato s nimi odspieval aj Whisky, Mišo Kaščák na pódium nechcel ísť. Vo štvrtkovom hodokvasovom príspevku som našťastie zakríkol počasie a ani v sobotu nepršalo. Práve naopak pekelne svietilo slnko a niektorých veru únava zmohla, tak si oddýchli:
Tomu, že nakoniec nepršalo napomohlo aj pravidelné vzývanie Boha slnka:
A keď niekto chcel vodné osvieženie, požiarnici mu dopriali:
Všetci boli spokojní, užívali si festivalovú atmosféru a usmievali sa:
Naozaj sa usmievali, celým telom:
Akurát ľudia zodpovední za čistotu sa až tak neusmievali, lebo bolo treba stále upratovať:
Zodpovednejší jedinci dokázali recyklovať aj použité plastové fľaše ako PET-šlapky:
Tu je ešte detail tohto vynálezu:
Pred deviatou začali hrať moji obľúbení Monkey Business z Prahy, avšak aj ich vystúpenie sa mi zdalo chladne profesionálne. Roman Holý sa ledva postavil od klávesov, čerstvá mamina a speváčka Tonya Graves bola tiež v úzadí, jedine Matthew Ruppert si to užíval, dokonca až tak, že vyliezol hore na svetelnú rampu. Dole však už neskočil:-). Aj hľadisko bolo akési kľudnejšie:
Na konci ešte predviedli akúsi sfušovanú rýchloverziu prekrásnej Piece of my life a potom na hlavnom pódiu nasledovala hodinová prestávka a o jedenástej prišlo vystúpenie Brand New Heavies. Začali rozpačito, pripadali mi akýsi nezohratí, nová speváčka nie je tučná černoška s fantastickým soulovým hlasom, ale nejaká vychrtlá biela sexica. Po druhej pesničke som si pomyslel, že keď už ich hudba naživo nie je nič moc, tak nech sa aspoň diváci môžu pozerať na niečo pekné. Podpriemerne hrajúci angličania pozdravujú divákov: „Hallo Bratislavja“ a ja rozmýšlam, že sa radšej pôjdem pozrieť ako je „na horách“ vedľa na hip-hopovom pódiu, práve by tam mal byť Vec. Po pár ďalších pesničkách zisťujem, že ľudia, ktorí vedľa mňa unudene stáli s rukami v bok sa hýbu a tancujú. Až v tom si uvedomím, že vlastne aj ja tancujem, dokonca s rukami nad hlavou. Nechápem, čo sa to stalo, ale Brand New Heavies to roztáčajú.
A roztáčajú to priam fantasticky. Akoby sa po pár pesničkách rozohrali, spustili aj nejaké známejšie hitíky a aj úplne vzadu, kde stojíme to žije. Presúvam sa dopredu a vynikajúco spievajúca speváčka odchádza do zákulisia a Brand New Heavies rozohrajú neskutočnú funkovačku. Hudobníci si hrajú chvíľu akoby sami pre seba a predvádzajú veru neskutočné výkony. James Brown by sa ich improvizácii potešil, Roman Holý po výkone Brand New Heavies uvažuje o rozpustení Monkey Business. Fantastické dychy, funkujúca gitara a neskutočná basa, bubny spomaľujú rytmus a o chvíľu zase zrýchľujú do zbesňujúceho tempa. Speváčka sa vracia a koncert pokračuje ďalšími, pre mňa väčšinou neznámymi pesničkami. Presúvame sa druhýkrát dopredu a Brand New Heavies prehovorili ochranku, aby pustili zopár ľudí do zóny priamo pod pódiom. Nadupaný koncert pokračuje, na konci si publikum vynúti prídavky.
Brand New Heavies odohrali úžasný koncert, pre mňa neočakávaný, ale jednoznačný vrchol Hodokvasu. Pôvodne som si chcel ešte pozrieť Tata Bojs, B3, alebo Sunshine, ale po BNH by mi už asi nič nedokázali ponúknuť a odchádzam domov. Naposledy ma takto neočakávane dostal niekedy po revolúcii na Bratislavskej lýre starý rozkysnutý páprdo Chuck Berry, ktorý dokázal svojim fantastickým výkonom rozpumpovať úplne každého aj keď drvivej väčšine (samozrejme aj mne) jeho pesničky absolútne nič nehovorili. Jeho koncertné vystúpenie pod Devínom však bolo fantastické a aj keď som bol vtedy ešte sopliak doteraz naňho spomínam.
Môžete ľutovať všetci, čo ste tam neboli:-)
Predchádzajúce fotky z Hodokvasu 2005 – štvrtok, piatok. A tu sú fotky z Hodokvasu 2004 – stvrtok, piatok, sobota, alebo z ročníka 2003 – stvrtok, piatok, sobota.