Tretí cyklodeň sa nám vstáva o poznanie horšie. Cez noc sme počuli, ako dážď intenzívne bubnoval na strechu domu a to neveštilo nič dobré. Z Greinu vyrážame o štvrť na desať, keď kompou prechádzame na druhú stranu Dunaja.Je čerstvo a tak sme celkom radi, že sa zohrievame šliapaním do pedálov.
Mierime do Ybbs. Postupne sa striedame na čele nášho minipelotónu a predbiehame cyklistov, ktorí s nami boli na kompe. Ybbs sa ukáže byť pekné staré mestečko s mešťianskymi domami. Cítim sa tam tak príjemne, že od samej rozkoše zabúdam fľašu na pitie. Nevadí, veď bola nová 🙂
Pri Melku nás dobieha búrka. Ignorujeme su a ideme sa pozrieť na blízku zrúcaninu. Určite to stojí za to. Šliapeme v silnom priotivetre a daždi. Po pár kilometroch zisťujeme, že sme si zvolili zlú cestu a k zrúcanine sa nedostaneme. Zastavujeme sa teda v meste „na kávu“. To neznamená nič iné, ako že Marian si dal minerálku, Majo kávu a my s Palom pivo 🙂 V Melku sme na kopci navštívili parádny zámok, teda len jeho nádvorie a záhrady. Keby sme mali viac času, určite tam „zabijeme“ aspoň pol dňa, vyzeral fakt úchvatne. My však musíme ďalej.
Dostávame sa k mestečku Spitz, ktoré sa nám už za krásneho počasia ukazuje na druhej strane Dunaja. Podobne sme sa kochali pohľadom na Durstein na ľavej strane Dunaja. Celkovo sme prechádzali cez veľmi peknú časť Rakúska. Medzi mestami sa údolím Wachau tiahli vinohrady, prípadne jablkové a hruškové sady. Miestni ponúkali výsledok svojho snaženia priamo pri ceste. Často však chýbal samotný predavať. Predstavte si bedničku s krásnym čerstvým ovocím, pri ňom miska na peniaze a oznam „Jedno jablko stojí 10 centov. Ďakujem.“
Na tachometroch sa pomaly blížime k stovke urazených kilometrov. Blíži sa Stein-Krems. Dvojmesto je posledným miestom, kde prenocujeme. Vieme, že zajtra nás čaká posledná štreka. A potom už len „dolu kopcom“ cez Viedeň do Bratislavy. Vedomie, že zajtra nás čaká posledných čosi viac ako 80 kilometrov paradoxne našej psychike veľmi nepomáha. Po celom dni sme premočení a prefúkaní. Posledné kilometre sa vlečú a nikomu sa už nejak nechce.
Aby radosti nebolo málo. V Krems po prvý raz narážame na problém s ubytovaním. Zatiaľ čo v predchádzajúcich mestách stačilo z infocentra obvolať pár privátov, prípadne vbehnúť do najbližšieho gasthausu, tu máme smolu. Na informáciách sme si vybrali ubytovanie, vyrazili sme tam. Nikde nikto. Zavreté. Vraciame sa preto do infocentra. To medzitým zavreli. Stmieva sa a opäť mrholí. Obiehame nejaké penzióny, neúspešne.
Zrazu sa na nás usmeje šťastie. Pri ceste pristaví auto. Vystúpi štyridsiatnička, z ktorej sa vykľuje majiteľka penziónu. Chce 25 eur za osobu (noc plus raňajky), nakoniec však sama spustí cenu na 23 eur. Berieme všetkými desiatmi. V penzióne dostávame na privítanie pivo. Skvelé!
Trasa: Grein – Krems
Šliapeme do pedálov: 99,7 kilometra
Sedíme v sedle: 4 hod 35 minút
Presúvame sa rýchlosťou: 21,7 km/h